Historická dielňa vo verejnom priestore: prípad Košice

Tatiana Birešová, Juraj Varga

Učitelia dejepisu sa stále častejšie stretávajú s názorom, že žiaci si sami môžu vyhľadať na internete všetky dôležité historické fakty, je teda vôbec potrebné nútiť ich zapamätať si všetky roky, bitky a vládcov? Realita je naozaj taká, že si žiaci môžu takmer všetky informácie nájsť na internete, a preto takýto výklad dejinných udalostí na hodinách už takmer nikoho nezaujíma. Konfrontácia s modernými technológiami núti učiteľa dejepisu zamyslieť sa nad problematikou využitia iných, možno netradičných výukových metód.

Ešte stále prevláda názor, že výuka dejepisu nemá veľa mimoškolských možností. Máme na mysli napríklad exkurzie do múzeí, galérií, alebo prehliadku pamätihodností. Ponúka sa tu aj možnosť poznávacej prechádzky mestom, v ktorom študenti žijú, a zároveň im aj vysvetliť učivo, ktoré je potrebné prebrať.

Jednu z možností, ktorá toto všetko ponúka, predstavuje projekt „Historické dílny“. Ide o dlhoročný projekt, ktorý sa zaoberá organizovaním rôznych workshopov pre učiteľov dejepisu, v rámci ktorých sa pozornosť sústreďuje na možnosti využitia mimoškolského priestoru pri vyučovaní dejepisu a obsahuje aj praktické rady ako postupovať.

Možností je hneď niekoľko. Napríklad zamerať sa na využitie väčších štruktúr, ako sú námestia alebo menších, ako sú sochy, konkrétne budovy, pamätné tabule. Zaujímavý môže byť aj prázdny priestor, na ktorom však v minulosti stála socha či pamätník, prípadne to bolo významné miesto pre spoločenské udalosti.

Verejný priestor je možné využiť na výklad:

  • dejín umenia,
  • na ukážku zhmotnenia ideológie v meste,
  • na prepojenie príliš vzdialenej minulosti, na ktorú sa takmer zabudlo, a teda si ju ani neuvedomujeme,
  • na poukázanie premeny sociálnych štruktúr a funkcií jednotlivých miest v rámci konkrétneho verejného priestoru,
  • na zdôraznenie lokálneho významu, alebo naopak národného/štátneho významu určitého symbolu.

Začnime poporiadku

Príprava akejkoľvek akcie v rámci historickej dielne obsahuje niekoľko realizačných fáz.

Na začiatku je dôležité vybrať si miesto, v ktorom sa bude dielňa konať a stanoviť si ciele, ktoré ňou chceme dosiahnuť.

Miestom môže byť mesto, v ktorom žijete alebo ktoré je pre vás a pre vaše výukové ciele z nejakého hľadiska zaujímavé. Veľkosť mesta nie je rozhodujúca. Či má mesto pol milióna obyvateľov alebo niekoľko tisíc, je to miesto, ktoré prešlo určitým dejinným vývojom, a z tohto hľadiska každé mesto v sebe ukrýva potenciál pre jeho „objavenie“. Je však vždy veľmi dôležité, aby ste dané mesto a jeho históriu poznali, alebo aspoň aby ste sa s ňou vopred oboznámili. Podrobná znalosť mesta je dôležitá pre celkový obraz o ňom, dokáže pomôcť pri určovaní cieľov, ako aj pri následnom výbere jednotlivých miest.

Ponúkajú sa nám dve možnosti; buď poznáte zaujímavé miesto vo vašom meste a chcete ho nejako využiť pre vašu dielňu, a teda cieľ prispôsobujete tomuto miestu, alebo naopak, máte na začiatku predstavu, čo by ste chceli dielňou dosiahnuť a následne sa snažíte nájsť vo verejnom priestore mesta také miesta, ktoré by vám vyhovovali. Ani jedna z ciest nie je a priori správna, a preto sa stane, že sa napokon pohybujete niekde medzi týmito dvoma prístupmi.

Cieľom dielne môže byť predstavenie určitého historického obdobia (od stredoveku až po najmodernejšie dejiny), prehĺbenie znalostí inými výukovými metódami, ale aj opakovanie určitého učiva, prípadne predstavenie iného pohľadu na dejiny, ako je ten, ktorý je prezentovaný v učebniciach. Cieľ, ktorý si stanovíte, by mal byť prispôsobený vybraným miestam. Napríklad: cieľom dielne je predstaviť možnosti využitia verejného priestoru vo vyučovaní dejepisu, t.j. primárne sa pracuje napríklad so sochami, námestiami a pod. Zároveň je však možné použiť napríklad fotografiu alebo krátku ukážku z dokumentárneho filmu. Teda pracujete aj s inými médiami, ktoré dokážu vhodne oživiť výklad.

V procese výberu miest, okrem naštudovania literatúry a rôznych zdrojov, je potrebné skontaktovať sa s rôznymi miestnymi inštitúciami, ktoré by mohli mať doplňujúce informácie k vášmu projektu. Ide napríklad o miestne archívy, pamiatkové ústavy, knižnice, spolky. Je dobré si aj zistiť, či napríklad na miestnej univerzite neprebieha nejaký projekt/výskum. Oslovenie miestnych inštitúcií je prínosné hneď z niekoľkých hľadísk: získate mnoho informácii o danom mieste, dianí v meste, oboznámite sa s dejinnými udalosťami, ktoré sa odohrali, a ktoré pre vás môžu byť obohatením. V tomto procese získate kontakty na nových ľudí, ktorých môžete následne požiadať o pomoc a hosťovanie na vašej dielni.

V rámci svojej dielne môžete využiť buď len jedno miesto, a prostredníctvom rôznych aktivít sa mu venovať z viacerých perspektív, alebo môžete zvoliť miest a zastavení niekoľko. Ak sa rozhodnete pre väčší počet miest, môžete využiť buď typovo rovnaké miesta (napríklad pracovať len so sochami, námestiami alebo len s pamätnými tabuľami), alebo môžete využiť viacero typov miest.

Ak sa rozhodnete pre druhú možnosť, t.j. zvolíte si viacero miest, je dôležité, aby ste pri zostavovaní trasy dbali na to, aby jednotlivé miesta na seba logicky, obsahovo, aj didakticky nadväzovali. Správne poradie miest (aj aktivít na nich) podporí výsledný cieľ danej dielne. Každé miesto by malo dávať zmysel samo o sebe, ale zároveň aj v kontexte všetkých ostatných. Je vhodné, aby úlohy na jednotlivých miestach boli pestré, a aby ich didaktické zameranie bolo prepracované a jasné. Dielňa ako celok tak nebude pôsobiť chaoticky a samoúčelne, ale bude mať kompaktnejší charakter.

Skôr ako sa vydáte s účastníkmi dielne po vopred určenej trase, prejdite si ju sami, a to v takom poradí, ako ste ju skoncipovali aj so všetkými aktivitami. Vďaka tomuto kroku sa Vám naskytne možnosť vžiť sa aspoň čiastočne do úlohy účastníka. Okrem toho, že si overíte, či je poradie miest, tak ako ste ho určili, naozaj logické, budete mať zároveň možnosť zohľadniť aj praktické aspekty, ako napríklad: hlučnosť priestoru, bezpečnosť priestoru z hľadiska hromadnej dopravy, možnosť rozmiestniť, prípadne usadiť účastníkov, alebo či čas, ktorý ste si na jednotlivé miesta vyhradili, je dostačujúci a pod.

Po prejdení trasy a následných úprav je dielňa pripravená na prezentáciu.


Z teórie do praxe alebo ako sa rodila Košická priestorová dielňa

Naša didaktická historická dielňa sa odohrala vo východoslovenskom meste Košice. Organizovali ju dvaja nadšenci, ktorí z tohto kraja pochádzajú, a ich veľkou výhodou bolo, že dané mesto dobre poznali, a vedeli, aké historické zákutia v sebe ukrýva.

Práve história mesta a jeho postavenie v dejinách sa stali rozhodujúcimi pre voľbu tohto mesta. Pestré národnostné zloženie a z toho vyplývajúce „národnostné boje“, ako aj to, že Košice boli vo svojich dejinách súčasťou viacerých štátnych celkov, otváralo mnoho potenciálnych a zaujímavých tém pre našu dielňu.

Cieľom bolo prostredníctvom tejto dielne ukázať čo možno najširšie možnosti konceptu využitia verejného priestoru vo vyučovaní dejepisu. Od tohto cieľa sa odvíjala aj voľba jednotlivých miest. Pokúšali sme sa o čo najväčšiu pestrosť, aby sme ukázali, že verejný priestor je možné rovnako efektívne využiť na vyučovanie starších, ale aj moderných dejín.

Po prvom predbežnom výbere miest a po prvom načrtnutí ich následnosti sme sa rozhodli osloviť miestnu univerzitu (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika) s ponukou, či by ich katedra histórie nemala záujem spolupodieľať sa na našom projekte. Univerzita súhlasila, a tak sme získali partnerskú inštitúciu, ktorá nás zastrešila. Okrem toho sme získali aj poradný hlas v podobe miestnej didaktičky. Oslovili sme aj miestny pamiatkový ústav, ktorého odkazy na literatúru boli pre nás cenným zdrojom informácií.

Nasledovalo niekoľko stretnutí, na ktorých sme rozoberali výhody a nevýhody jednotlivých miest a snažili sme sa zostaviť trasu. Miesta, ktoré sme napokon pre našu dielňu vybrali, sme zoradili nasledovne: socha Františka II. Rákocziho, priestor pri Kaplnke sv. Michala, na ktorom v minulosti stáli rôzne sochy, socha Sándora Máraiho, židovská synagóga a posledným miestom bol Pamätník vojakov Sovietskej armády.

Každé miesto sme sa snažili predstaviť prostredníctvom využitia iného didaktického prístupu. Využili sme, napríklad, biografie, fotografie, beletrie a videá. Na záver sme účastníkom umožnili zažiť aj pocit prípravy dejepisnej hodiny prostredníctvom využitia verejného priestoru na vlastnej koži. Po krátkom predstavení sovietskeho pamätníka bolo ich úlohou vymyslieť vlastný návrh hodiny, v rámci ktorej by tento pamätník využili.


Ako vyzerá štruktúra jedného miesta?

Nižšie uvádzame podrobnú štruktúru piatich miest, ktoré sme v dielni v Košiciach prezentovali:

Socha Františka II. Rákocziho

František II. Rákoczi je významná historická osobnosť, ktorá je spätá s dejinami mesta Košice. Práve tento fakt, ale aj to, že sa v meste nachádza jeho socha spolu s múzeom zohralo úlohu pri rozhodovaní o výbere tohto miesta pre potreby našej dielne. Osobnosť Františka II. Rákocziho pre účely dejepisného vyučovania v sebe skrýva niekoľko vrstiev. Spája sa s protihabsburskými povstaniami, prostredníctvom neho je možné vykladať regionálny rozvoj, alebo využiť jeho tzv. druhotný význam pri vysvetľovaní národnostnej otázky 19. storočia.

Napokon sme sa rozhodli využiť celý životný príbeh Františka II. Rákocziho ako akési okno do histórie 17. storočia, a to nielen regionálnej, ale aj svetovej.

  Čas: 45 min  
  Využité didaktické médium: biografia  
 

Cieľ:

Takmer v každom meste sa nájde osobnosť, ktorá mala regionálny alebo aj európsky, prípadne celosvetový význam. Práve takéto osobnosti ponúkajú priestor na prepojenie regionálnych a národných resp. všeobecných dejín.

Cieľom tohto miesta bolo zamyslieť sa nad možnosťami využitia konceptu biografie vo vyučovaní dejepisu. Medzi položenými otázkami sa vyskytovali napríklad:

  • Ako je možné využiť biografiu pre vyučovanie dejepisu?
  • Je možné prostredníctvom biografie spojiť výklad o národných a obecných dejinách, ktorý je často až príliš striktne oddelený?
 
 

Aktivita na mieste:

Na určenom mieste čakala na našich účastníkov načrtnutá časová os života Františka II. Rákocziho. Prvou úlohou bolo, aby účastníci do tejto časovej osi  vpísali rôzne udalosti (regionálne, národné, svetové), na ktoré si spomenuli, a ktoré sa v danom časovom rámci odohrali. Pri opätovnom nahliadnutí na časovú os sme postrehli rôznorodosť zapísaných udalostí. Nasledovala diskusia o tom, či by práve život Františka II. Rákocziho mohol poslúžiť ako médium pri vysvetľovaní konkrétnej dejepisnej látky, resp. či by takýto výklad bol vôbec možný a priniesol by obohatenie výuky dejepisu.

 

Kaplnka sv. Michala

Ako vyzerá priestor miesta v súčasnosti a ako vyzeral v minulosti:

 1  2  

Verejný priestor mesta v sebe skrýva mnoho nepoznaného. Miesta, ktorými denno-denne prechádzame a pritom si vôbec neuvedomujeme ich históriu. Predstavujú atraktívny priestor pre ich využitie v rámci výuky dejepisu, a to nielen pre vyučovanie miestnych urbánnych dejín. Priestor okolo kaplnky sv. Michala v Košiciach je názorným príkladom takéhoto miesta.

Širšia perspektíva a pamäť tohto priestoru nám umožnia toho nájsť viac, ako sa zdá na prvý pohľad. Ak tento priestor vnímame cez rôzne časové vrstvy, môžeme v ňom nájsť sochu Honvéda, neskôr sochu Štefánika až po súčasnú sochu ducha mesta držiaceho erb.

 

Čas: 45 min

 

 

Využité didaktické médium: fotografia

 
 

Cieľ:

Našim cieľom bolo prostredníctvom využitia fotografie poukázať na mnohovrstevnosť jedného miesta a na jeho potenciál vo vyučovaní dejepisu. ,,Navrstvené miesto” je možné využiť napríklad pri vyučovaní o spoločenských zmenách, politických systémoch, o spolkovom živote, ale aj na samotné vyučovanie urbánnych dejín a pod.

V našom prípade sme sa rozhodli dané miesto využiť ako ukážku vyučovania národných ideológii. K tomuto rozhodnutiu nás priviedol hlavne fakt, že sochy, ktoré na tomto mieste stáli, vždy určitým spôsobom sprítomňovali vtedajšiu štátnu ideológiu.

 
 

Aktivita na mieste:

Po príchode na určené miesto sme účastníkov rozdelili na dve skupiny. Každá skupina od nás obdržala jednu fotografiu. Na každej fotografii bola vyobrazená socha, ktorá kedysi stála na danom mieste (každá skupina mala na fotografii inú sochu). Následne mali obe skupiny odpovedať na otázky: Aká bola doba vzniku danej sochy? Kde by sochu v meste hľadali? Aký prvok podľa nich (ideológiu, náboženstvo…) daná socha reprezentuje? Po tom, ako obe skupiny odpovedali na otázky, si navzájom ukázali svoje fotografie a odpovede. Na záver prišli spoločne na to, že obe sochy boli postavené na tom istom mieste, teda na mieste, kde sa práve nachádzali, avšak v inom časovom období.

Po tejto aktivite nasledovala diskusia, či je podľa nich takýto spôsob práce zaujímavý, prípadne sa dá využiť pre vysvetľovanie dejepisného učiva žiakom. Alebo, či by niečo na danom koncepte zmenili.

 

Socha Sándora Máraiho

Ako vyzerá priestor miesta v súčasnosti:

 

Socha venovaná významnej kultúrnej osobnosti umiestnená na verejnom priestore ponúka mnohé interpretačné možnosti. Ak sa zameriame na Sándora Maraiho ako na spisovateľa maďarskej národnosti, otvoria sa nám možnosti premýšľania o jeho osobnosti, nielen v kontexte polemiky o jeho dejinnom národnom význame (maďarskom či slovenskom), ale aj o využití jeho tvorby v kontexte vyučovania slovenského jazyka. Hovoriť o rovnakej osobe na dvoch odlišných vyučovacích predmetoch sa naskytne možnosť ich vzájomného prepojenia, a tým činom priestor pre vytvorenie ucelenejšieho obrazu o význame jednej osobnosti a obdobia, v ktorom žila.

 

Čas: 45 min

 
 

Využité didaktické médium: text (novinový článok)

 
 

Cieľ:

Naším cieľom bolo prostredníctvom využitia textu, ktorý napísal samotný Sándor Márai, poukázať na rôzne možnosti využitia jednej témy na rôznych predmetoch, a tým poukázať na možnosť medzipredmetových vzťahov. V tomto prípade konkrétne slovenského jazyka a literatúry a dejepisu. Z historického hľadiska sa jednalo o možnosť skúmania obsahu samotného textu, prípadne začlenenia osoby Sándora Máraiho do kontextu prebiehajúceho nacionálneho slovensko-maďarského sporu. Z literárneho hľadiska je možné text podrobiť literárnej kritike.
 
 

Aktivita na mieste:

Autorov text sme v predstihu rozdali skupinám spolu so zadaním a inštrukciou, že sa stretneme na mieste, ktoré odkazuje na autora textu.

Po vzájomnom stretnutí na rohu ulíc, kde Sándor Márai „kedysi na lavičke posedával“, sme začali diskusiu nasledujúcimi otázkami: Ako je možné využiť literárny text vo výuke? Ako je možné prepojiť hodiny literatúry a dejepisu? Viete si predstaviť takýto prístup vo výuke? Máte s tým skúsenosti? Ako pristupovať ku konceptu národa a národnosti? Diskusia priniesla zaujímavé príklady z praxe o otázkach, ktoré kladieme žiakom a študentom o koncepte národa. Práve takáto situácia ponúka priestor na otázky o tom, aké postavenie sme kedysi mali a aké máme teraz, alebo ako spoločnému konceptu národa rozumieme v súčasnosti.

 

Ortodoxná synagóga

Ako vyzerá priestor miesta v súčasnosti:

Budova synagógy je vo verejnom priestore užitočným asociatívnym prvkom na rozoberanie vzťahov väčšinových a menšinových skupín v spoločnosti, na predstavenie dejín židovstva v danom regióne, ako aj na vyučovanie tematiky druhej svetovej vojny a holokaustu.

 

Čas: 45 min

 
 

Využité didaktické médium: videoklip

 
 

Cieľ:

Naším cieľom bolo prostredníctvom využitia videoklipu známeho košického turistického sprievodcu rozobrať spôsob, akým sa interpretuje postavenie Židov v rámci dejín, či už na hodinách dejepisu alebo priamo vo verejnom priestore. Chceli sme zistiť, aké skúsenosti mali účastníci s prezentáciou tém spojených so Židmi a židovstvom ako takým v rôznych dejinných obdobiach (nie iba v kontexte druhej svetovej vojny) v rámci školských dejepisných osnov.
 
 

Aktivita na mieste:

V úvode sme použili pripravený videoklip z jednej z Potuliek Milana Kolcúna, v ktorom prináša svoj pohľad na prítomnosť Židov v dejinách od 19. storočia.

Následne sme rozprúdili diskusiu otázkami: Akým spôsobom video poukazuje na židovstvo v priebehu 19. a 20. storočia? Ako chronologicky a tematicky vnášať tému židovstva na hodiny dejepisu? Je priestor hovoriť o tejto sociálnej skupine aj mimo rámca druhej svetovej vojny? A bolo by to prínosné? Diskusia o prepojení židovstva v 19. a 20. storočí priniesla aj zaujímavý podnet o výklade dejín väčšiny pohľadom židovskej menšiny.

 

Pamätník vojakov Sovietskej armády

Ako vyzerá toto miesto v súčasnosti:

Tento pamätník sa už v súčasnom usporiadaní verejného priestoru mesta stal pomerne málo významným prvkom. Výber tohto miesta súvisel s veľkým množstvom tematických možností na jeho využitie v rámci dejepisnej výuky. Sú nimi napríklad: druhá svetová vojna, povojnové usporiadanie, nástup komunizmu, každodenný socializmus, normalizácia, funkcie pamätníka ako celku na pripomínanie si udalosti a pod.

 

Čas: 45 min

 
 

Využité didaktické médium: verejný priestor

 
 

Cieľ:

Naším cieľom bolo prostredníctvom využitia Pamätníka vojakov Sovietskej armády preskúmať možnosti, prístupy a perspektívy, ktorými môže byť tento pomník využitý vo vyučovaní dejepisu. Tvorcom týchto možností boli tentokrát už samotní účastníci, aby si sami na vyskúšali, čo obnáša príprava takto štruktúrovanej hodiny dejepisu.

 
 

Aktivita na mieste:

Bezprostredne po príchode na miesto boli účastníkom predstavené základné faktografické údaje o pamätníku. Následne sa vytvorili tri skupiny a úlohou každej z nich bolo premyslieť tému vyučovacej hodiny dejepisu, v rámci ktorej by využili práve tento pamätník. Výberom samotnej témy úloha neskončila, keďže každá skupina musela porozmýšľať aj o presnej štruktúre vyučovacej hodiny. Návrhy si jednotlivé skupiny navzájom predstavili. Po všetkých troch ukážkach nasledovala diskusia o tom, či to, čo odprezentovala jedna skupina, bolo podnetné pre ostatné skupiny, prípadne, čo by urobili inak a prečo.

 

Na záver:

V predchádzajúcich riadkoch sme sa snažili predstaviť koncept tvorby a realizácie historickej dielne, ktorá bola zameraná na využitie verejného priestoru vo vyučovaní dejepisu. Vytvoriť všeobecne platný koncept na tvorbu takejto dielne je komplexný, nie však jednoduchý proces. Na základe našich skúseností ponúkame na záver akúsi kostru základných krokov, ktoré odporúčame dodržiavať, ak sa pre tvorbu takejto dielne rozhodnete.

  1. Výber mesta, v ktorom chceme dielňu uskutočniť a stanovenie cieľa - čo chceme dielňou docieliť (poradie týchto dvoch úloh môže byť ľubovoľné)
  2. Výber jednotlivých miest
  3. Vytvorenie trasy, t.j. logické zoradenie miest za sebou, ktoré zodpovedá stanovenému cieľu
  4. Otestovanie trasy
  5. Zohľadnenie potrebných úprav
  6. Realizácia dielne

Ponúkame ešte pár typov, ktoré sa nám osvedčili a uľahčili nám vzájomnú komunikáciu, v niekedy vypätých chvíľach pri organizácii:

  • Nazačiatku verbalizujte svoje očakávania
  • Dodržujte dohodnuté termíny
  • Pravidelnosť v komunikácii (osobnej aj internetovej)
  • Ľudský, nie manažérsky prístup