Bratislavské Stopy pamäti

Tatiana Birešová, Juraj Varga

V rámci cyklu „Historické dílny“, ktorý okrem iného predstavuje aj nové možnosti prístupu k verejnému priestoru a k jeho využitiu vo výučbe dejepisu, sme sa po prvý krát pokúsili preniesť takýto koncept aj do slovenského prostredia a to konkrétne do Bratislavy. Dňa 26.9.2015 sa vybrané bratislavské námestia premenili na diskusné fóra. Naším úmyslom bolo podnietiť diskusiu o možnostiach využitia verejných priestranstiev ako jedného z didaktických nástrojov pre vyučovanie dejepisu medzi učiteľmi tohto predmetu, ako aj medzi širším publikom a medzi stále študujúcimi budúcimi pedagógmi.

Medzi základné otázky, ktoré sme si kládli patrili: „Ako je možné s verejným priestorom, ako s určitým typom média pracovať pri výučbe dejepisu? Kde sa otvára priestor pre využitia takto „alternatívneho“ prístupu k odhaľovaniu minulosti? A je to vôbec možné vzhľadom na rozsah učiva stanoveného RVP a ŠVP pristúpiť k takým to aktivitám?

Počas príprav na túto dramaturgicky a organizačne náročnú dielňu sme vybrali jeden motív, ako príklad pre možnú tvorbu konceptu práce s verejným priestorom. Naším hlavným „motívom“ sa stalo „námestie“. Námestie ako miesto prieniku politickej moci, námestie ako symbol „premaľovávania minulosti“ politickou mocou, námestie ako bod na prejavenie kolektívneho názoru istej sociálnej skupiny a námestie ako prejav každodenného života obyvateľov, rôznorodých spoločenských skupín a ich interakcií.

Každú interpretačnú rovinu „námestia“ a jeho zasadenia do rôznorodého prostredia dejepisných učebníc sme sa pokúsili odkryť inými „nástrojmi“ na nasledovných miestach.

Našim prvým miestom zastavenia bolo Námestie slobody (https://dennikn.sk/162979/socialisticky-realizmus-teror-presvedcenie-statom-riadena-prostitucia/). Toto miesto svojím zaujímavým urbanistickým riešením ponúka priestor na debaty z architektonicky – urbanistického hľadiska (http://www.ron-del.net/index.php?co=1&sub=2&kat=26&detail=683). My sme sa však vzhľadom na naše ciele zamerali na jeho potenciál pre otvorenie diskusie v rámci témy komunizmu a disidentu, a následne na poukázanie využívania/nevyužívania tohto miesta politickou mocou. Načrtnutú vrstvu sme “odhaľovali” prostredníctvom sochy Mareka Čulena, ktorá stojí neďaleko Úradu vlády Slovenskej republiky a prostredníctvom “pomníka” v podobe kameňa venovanému Karolovi Krylovi.

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3AKlement_Gottwald.jpg

Druhým cieľom nášho putovania sa stalo Námestie Slovenského národného povstania. Práve na tomto mieste je tažké opomenúť jeho symbolické prevrstvovanie politickou mocou (http://bratislavaden.sk/krasy-bratislavy-alebo-ako-hlavne-mesto-vyzeralo-kedysi-cast-11/).

V tomto kontexte sme sa následne snažili poukázať aj na aspekt zábúdania možno až v štýle rímskeho „damnatio memoriae“, ktoré je s každou premenou spojené. Monumentálne súsošie výhradne odkazujúce na “partizánskosť” SNP neostalo bez povšimnutia aj následnej debaty (http://bratislava.dnes24.sk/gottwald-a-stalin-su-stale-uvedeni-medzi-cestnymi-obcanmi-bratislavy-v-meste-to-chcu-zrusit-219107).

Debata bola doplnená aj názorom náhodného okoloidúceho, ktorý sa pri otázke na jeho názor a vnímanie Námestia SNP rozhovoril o jeho dojmoch pocitoch, zaspomínal na staré označenie námestia “Stalinovo námestie”, ktoré mal v pamäti ešte zo zvojich školských čias.

Následne sme sa dozvedeli aj o školských dejepisných prechádzkach s názvom “Poznaj svoje mesto”, ktoré sa v Bratislave organizovali v 80. rokoch minulého storočia.

Obohatení novým poznatkom sme zamierili k nábrežiu a k Štúrovmu námestiu, ktorému „kraľuje” rozsiahle súsošie slovenských národných buditeľov. V rámci našej ďalšej snahy o ukážku, ako by sa mohlo s verejným priestorom pracovať sme však súčasnú podobu tohto námestia úplne vytesnili. Zamerali sme sa na jeho podobu z 18. Storočia, z obdobia panovania Márie Terézie. Hlavným bodom sa pre nás stal “korunovačný pohorok” ako symbolické miesto prejavenia uhorskej jednoty a zakončenia korunovačného rituálu habsburských panovníkov. Na tomto mieste sme sa snažili ukázať, že práca s verejným priestorom nie je atraktívna len pre výučbu moderných dejín, ale že sa dá implantovať napríklad aj na dejiny novoveku. Otázka, ktorá nás týmto miestom sprevádzala znela: “Skúste v kontexte vašich znalostí o vláde Márie Terézie porozmýšľať prečo nechala korunovačný pohorok vôbec postaviť? A čo mal zosobňovať?”

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3APozsonyi_M%C3%A1ria_Ter%C3%A9zia_szobor.jpg

Posledným navštíveným námestím sa malo stať Rybné námestie (viz. fotogalerie). Jeho návštevu a diskusiu nám však prekazilo počasie. Každopádne, Rybné námestie malo predstavovať opätovne iný náhľad jednak na koncept námestia, jednak aj na to, aká výuková latka môže byť prostredníctvom verejného priestoru prezentovaná. Toto námestie predstavovalo nie len prienik bývalých „städte“, ale dochádzalo tu k  čulému každodennému ruchu v podobe trhov.

Blízkosť podhradia a mestskej časti nazývanej Vydrica, ktorá bola známa napríklad pre množstvo nevestincov, otvára dvere k zmýšľaniu sa nad každodenným životom ľudí a nad ich využívaním verejného priestoru v konkrétnych časových úsekoch. Záverom možno konštatovať, že v rámci nášho trojhodinového putovania jesennou Bratislavou sme narazili na zaujímavé podnety, ale aj na podnetnú kritiku. Obe spomenuté sa nám stávajú východiskovým bodom pre zlepšenie našich „prechádzok“ a pre naše ďalšie aktivity. V neposlednom rade by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí si našli čas a aj napriek nepriazni počasia v sebe našli chuť a venovali pár sobotných chvíľ tejto plodnej diskusii.